Obsah
Aktualizované - júl 14, 2024
Aktualizované 14.07.2024
Rozdiely v kvalite vody nie sú na prvý pohľad veľmi zrejmé. Najčastejšie uznávanou klasifikáciou je pitná voda, odpadová voda, dažďová voda, podzemná voda, morská voda, minerálna voda a destilovaná voda. Okrem nich existujú aj ďalšie rozdiely, napríklad minerálna voda, osmotická voda, čistá voda a ultračistá voda.
Začnime zmienkou o "živej vode", ktorá v súčasnosti zažíva reklamný boom. Niektorí výrobcovia propagujú svoje systémy s tvrdeniami ako "energizovaná", "bioenergetická" alebo "energetický modul", ktoré využívajú "naprogramované informácie o prírodnej, vysokoenergetickej pramenitej vode" na obnovenie pôvodnej sviežosti a vitality vody. Neposkytujú však o tom žiadne dôkazy, ktoré by obstáli pri čisto vedeckom skúmaní, a odvolávajú sa na "firemné tajomstvo" (ktoré by určite mohlo byť chránené patentovým právom, ak by spĺňalo patentové požiadavky...).
Mimochodom, "živá voda" je biblický citát, napríklad v Jánovi 4,14 "Ale kto sa napije vody, ktorú mu dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom studňou vody vyvierajúcej do večného života." alebo v Jánovi 7, 38 "Kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo, z jeho tela potečú rieky živej vody.n."
Teraz k rozdielom medzi rôznymi druhmi vody, ktoré máme k dispozícii...
Dažďová voda
Dažďová voda je znečistená už vtedy, keď prší z oblakov, pretože okrem prachových častíc obsahuje aj tepelne (rozkladá sa len pri teplotách nad 400 °C) a chemicky veľmi stabilné per- a polyfluórované alkylové zlúčeniny (PFAS), z ktorých mnohé sa nedajú rozložiť, ale hromadia sa v ľudských a živočíšnych tkanivách.
V oblastiach s pitnou vodou kontaminovanou PFAS sa zaznamenal štatisticky významný nárast ochorení, ako je diabetes mellitus, cerebrovaskulárne ochorenia, Alzheimerova choroba, infarkty a vyššia úmrtnosť.
Keďže tieto zlúčeniny sa v čistiarňach odpadových vôd dajú rozložiť len neúplne, na PFAS s dlhým reťazcom sa používa aktívne uhlie.
Požadovaná úroveň kontaminácie PFAS je 100 ng/l, zatiaľ čo 300 ng/l sa považuje za "prípustné pre život". Pitná voda sa už nepovažuje za použiteľnú nad 5 μg/l.
Dažďová voda má vodivosť približne 30 μS/cm.
Podzemné vody
Podzemné vody sú kontaminované vo vode rozpustnými a kvapalnými zložkami nekontrolovane skladovaného odpadu, odpadovými vodami z netesností kanalizačného potrubia, cestnými odpadovými vodami (napr. oterom pneumatík, soľami z odmrazovania), hnojivami a pesticídmi, priemyselnými a obchodnými odpadovými vodami, minerálnymi olejmi atď.
Veľké zdravotné riziko predstavuje najmä znečistenie dusičnanmi: Dokonca aj dlhodobé používanie vody s obsahom viac ako 16,75 mg/l spôsobuje Riziko rakoviny hrubého čreva výrazne zvyšuje.
Pitná voda
Kvalita pitnej vody je charakterizovaná prítomnosťou nečistôt v Nariadenie o pitnej vode (TrinkwV) Federálny zákonník 159/2023 definované 24. júna 2023.
Zložky a limitné hodnoty nájdete vo vyššie uvedenom nariadení.
Vodivosť (parameter súčtu všetkých obsiahnutých látok) pitnej vody je v Nemecku stanovená na limitnú hodnotu 2,79 mS/cm (mili-siemensov na centimeter).
Minerálna voda
Stránka Nariadenie o prírodnej minerálnej vode, pramenitej vode a stolovej vode (Nariadenie o minerálnych a stolových vodách) upravuje terminológiu vrátane obsahu (limitnej hodnoty) prirodzene sa vyskytujúcich zložiek v prírodnej minerálnej vode.
Nariadenie platné od 1. januára 2006 bolo 1. januára 2008 zmenené a doplnené o limitné hodnoty pre fluorid. Hodnota pre nikel bola znížená z 0,05 na 0,02 mg/l.
Nasledujúca tabuľka obsahuje porovnanie zákonom stanovených limitných hodnôt zložiek v pitnej vode a minerálnej vode. Hodnoty v zátvorkách v tabuľke predstavujú limitné hodnoty platné od roku 2028 alebo 2030.
Niektorí výrobcovia takzvaných systémov "živej pramenitej vody" (alebo podobných systémov) sa odvolávajú na mimoriadne zlé vlastnosti minerálnej vody, ktorá často nespĺňa ani požiadavky vyhlášky o pitnej vode. Analýzy nie sú aktuálne a informácie na etiketách preto nemusia odrážať skutočné údaje o obsahu.
Do akej miery sú takéto vyhlásenia obhájiteľné z hľadiska práva hospodárskej súťaže a najmä či sú presné, možno rýchlo objasniť krátkou korešpondenciou s príslušným výrobcom. V každom prípade by ste sa nemali nechať oklamať a mali by ste si sami overiť, či sa nejedná o ovplyvňovanie kupujúcich neželaným smerom.
Morská voda
Morská voda sa vyznačuje pomerne vysokým obsahom soli, v priemere 3,5 %. Baltské more s obsahom 0,2 - 2 % má prakticky nízky obsah soli v porovnaní s Mŕtvym morom s obsahom 28 %. Jeho priemerná vodivosť je 56 mS/cm.
Zariadenia na odsoľovanie morskej vody znižujú obsah soli na pitné minimum pridaním hydrogénuhličitanu vápenatého. Keďže odsoľovanie je energeticky veľmi náročný proces, často sa využíva odpadové teplo z jadrových elektrární (aj na lodiach, lietadlových lodiach alebo jadrových ponorkách), ale aj z elektrární na uhlie, plyn alebo ropu.
Destilovaná voda
Destilovaná voda sa vyrába odparovaním a následnou kondenzáciou, pričom sa spotrebuje veľmi veľké množstvo energie. Tým sa z veľkej časti odstránia soli, organické látky a mikroorganizmy. Vodivosť je len 0,5 - 5,5 µS/cm (mikrosiemensov na centimeter).
Viacnásobne destilovaná voda sa ponúka v dvojitých alebo trojitých destilátoch a skladuje sa v kremenných alebo platinových nádobách, pretože stopy oxidu kremičitého by sa počas varu rozpúšťali zo sklenených nádob, a tým by kontaminovali destilát.
Osmotická voda
Voda zo systému reverznej osmózy sa niekoľkokrát filtruje až na 0,02 µm a dosahuje vodivosť 1 - 50 µS/cm.
Všeobecne sa predpokladá, že systém reverznej osmózy dosahuje približne 10 % hodnoty vodivosti dostupnej na vstupnej strane.
Hoci reverzná osmóza nedosahuje rovnakú úroveň čistoty ako destilovaná voda, je hygienickejšia na výrobu pitnej vody.
Ultračistá voda
Ultračistá voda sa vyrába pomocou silne alkalického systému so zmiešaným lôžkom a používa sa v priemysle, napr. v polovodičovom priemysle. Vodivosť je 0,1 - 1 µS/cm.
Voda vysokej čistoty
Voda s vysokou čistotou sa vyžaduje napríklad v medicíne, farmaceutickom priemysle a molekulárnej biológii a vyrába sa v systémoch iónových výmenníkov so zmiešaným lôžkom. Vodivosť je len 0,052 - 0,1 µS/cm.
Meranie vodivosti (TDS)
Na stanovenie vodivosti rôznych typov vody je potrebný vodomer.
Okrem čistej funkcie merania vodivosti ponúkajú tieto zariadenia aj stanovenie hodnoty TDS (Celkový obsah rozpustených pevných látok) v ppm (častice na milión). Táto hodnota poskytuje informácie o rozpustených pevných látkach vo forme iónov, napr. kovov, solí, minerálov.
"Meracie prístroje", ktoré sa často vyskytujú na "scéne" v rozmedzí približne 20 - 50 eur, by sa mali v najlepšom prípade považovať za "hádacie nástroje". Poskytujú len hrubý odhad a naznačujú trend.
Každý, kto vážne stojí o reprodukovateľnú a dôveryhodnú nameranú hodnotu, sa nemôže vyhnúť kúpe zariadenia, ktoré je k dispozícii aj v "kalibrovanej" verzii, ako aj v nekalibrovanej verzii.
V kalibračnom certifikáte sa nakoniec uvádza "len" to, že zariadenie poskytuje hodnotu, ktorá je presne totožná s referenčným zariadením v centrálnom rozsahu pri štandardizovanej teplote.
Nekalibrované zariadenie túto referenciu nemá. Môže preto zobrazovať hodnotu mierne vyššiu alebo nižšiu ako táto referenčná hodnota.
Teplotná kompenzácia je dôležitá, pretože meranie sa musí vždy elektronicky upraviť vzhľadom na 25 °C, aby zodpovedalo skutočnej hodnote a bolo v súlade so štandardizáciou.
To znamená, že musia byť splnené dve minimálne kritériá: funkcia merania vodivosti a teploty. Ak chcete ešte poznať hodnotu TDS, potrebujete dodatočnú funkciu merania TDS.
V najpriaznivejšom prípade sme v súčasnosti na úrovni približne. 390,- Euroalebo približne 530,- EUR vrátane funkcie TDS.