Božia náhrada

Čas čítania 6 zápisnice

Prečo ľudia hľadajú náhradu za Boha?

Ľudia počas celej histórie vždy hľadali vyššiu moc. Náboženstvá, filozofie a svetonázory vznikajú z hlbokej potreby bezpečia, orientácie a zmyslu. V modernej spoločnosti sa však mnohí ľudia vedome alebo nevedome od Boha vzďaľujú a nahrádzajú ho inými vecami.

V nasledujúcom texte sa budeme zaoberať dôvodmi hľadania náhrady za Boha, ako aj dôsledkami týchto náhrad.

Boh ako existenciálny základ

Prečo ľudia veria v Boha?

• Viera v Boha dáva životu vyšší zmysel, stabilitu a konečnú pravdu.
• Náboženstvá ponúkajú etické usmernenia pre dobrý život.
• Viera dáva nádej presahujúcu smrť a vysvetľuje nevysvetliteľné.
• Viera vytvára pocit spolupatričnosti a identity.

Človek je stvorený pre Boha a túži po ňom. Bez neho zostáva vnútorná prázdnota alebo, ako hovorí žalmista v Žalm 42:2 vyjadruje: "Ako jeleň túži po potoku vody, tak moja duša túži po tebe, Bože!"

Odmietnutie Boha a jeho náhradníkov

Prečo ľudia nahrádzajú Boha?

Moderné spoločnosti sa čoraz viac sekularizujú, t. j. väzby na náboženstvo sa čoraz viac uvoľňujú alebo rušia a otázky životného štýlu sa namiesto toho prenechávajú do oblasti ľudského rozumu. Mnohí ľudia hľadajú alternatívy k Bohu, pretože:

1. Vedecký pokrok spochybňuje nevyhnutnosť existencie Boha Stvoriteľa.
2. Individualizmus sebaurčenie kladie nad závislosť od Boha.
3. Technologický pokrok vyvoláva ilúziu, že ľudia môžu všetko kontrolovať sami.

Človek má tendenciu nahradiť Boha niečím iným, čo mu podľa jeho predstavy prináša naplnenie, aj keď len krátkodobé. Táto krátkodobosť však vedie k tomu, že cieľom človeka sa stáva čoraz viac, čoraz rýchlejšie, čoraz vyššie, alebo, ako to vyjadril Pavol v liste Rimanom (Rimanom 1:25) "Vymenili Božiu pravdu za lož a uctievali stvorenie namiesto Stvoriteľa."

Čím ľudia nahrádzajú Boha?

Pre ľudí sa najvyššou prioritou stáva materializmus a spotreba, peniaze a majetok, úspech a luxus. Honba za bohatstvom nahrádza hľadanie Boha, čo prináša krátkodobé uspokojenie, ale dlhodobú prázdnotu zmyslu.
Matúš o tom píše (Matúš 6:24) "Nikto nemôže slúžiť dvom pánom, lebo buď bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa jedného bude držať a druhým bude pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu a mamone!"

1. Veda a racionalizmus ponúkajú logické vysvetlenia a empirické dôkazy, zatiaľ čo viera je odmietaná ako iracionálna. Výsledkom je strata ľudských záujmov a existenciálnych otázok.
2. Náboženskú vieru nahrádzajú ideológie a politické systémy, ako je marxizmus, nacionalizmus alebo sekulárny humanizmus - pohľad na človeka ako na normu morálky a pokroku bez potreby boha alebo náboženského zjavenia -, pričom úlohu boha preberá štát alebo strana, ako je to v prípade totalitných systémov alebo prehnaných ideológií.
   Paslmist o tom píše v Žalm 146:3 apt "Nespoliehajte sa na kniežatá, na ľudské dieťa, u ktorého niet spásy!"
3. Technológie a viera v pokrok naznačujú, že digitalizácia, umelá inteligencia a transhumanizmus môžu zlepšiť ľudí. Dokonca sa hľadá nesmrteľnosť a večná mladosť.
4. Sebarealizácia a ezoterika propagujú "nájdenie Boha v sebe samom", človek sa povyšuje na centrum, alebo ako hovorí Timotej 3,2-4 "Lebo ľudia budú milovníkmi seba samých, milovníkmi peňazí, chválenkármi, nadutcami, rúhačmi, neposlušnými voči rodičom, nevďačnými, bezbožnými, 3 nemilujúcimi, neodpúšťajúcimi, ohováračmi, bezuzdnými, násilníkmi, nepriateľmi dobra, 4 zradcami, bezohľadnými, nadutými; milujú rozkoš viac ako Boha;„.

Tieto náhradné formy často poskytujú len iluzórne uspokojenie a nevedú k hlbšiemu, trvalému naplneniu. V konečnom dôsledku sú ľudia vrhnutí späť na seba a zostávajú existenčne neuspokojení.

Možnosť nového porozumenia

Namiesto toho, aby človek nahradil Boha materiálnymi alebo ideologickými vecami, mohol by spojiť vedu a vieru, pretože veda môže poskytnúť poznatky o stvorení, ale nemôže odpovedať na konečné otázky zmyslu.
Ľudia by mohli používať materiálne bohatstvo s pokorou. Bohatstvo ako také nie je zlé, ak sa používa Božím spôsobom.
Človek by mohol spojiť individualizmus so spoločenstvom v tom, že sebarealizácia nevedie k egoizmu, ale k láskyplnému vzťahu s druhými.

Matúš to zhrnul v Matúš 22:37-39 zhrnuté takto: "Ježiš mu povedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. Toto je prvé a najväčšie prikázanie. A druhé je s ním porovnateľné: 'Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého'."

A Ján potvrdzuje (Ján 14:6) "Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda a život, nikto neprichádza k Otcovi, iba cezo mňa!"

Boh nie je proti pokroku, prosperite alebo poznaniu, ale nesmú ho nahradiť.
Zdravá syntéza nemá nahradiť Boha, ale uznať ho ako zdroj múdrosti, lásky a pravdy.

Exkurz - Snaha o naplnenie

Ambiciózny mladý muž, ktorý si už na začiatku stanovil jasný cieľ: chcel byť úspešný. Ako dieťa často videl, ako jeho rodina finančne zápasí, a prisahal si, že raz bude mať lepší život. Preto tvrdo pracoval, vyštudoval s najlepšími známkami a získal vytúženú prácu v renomovanej spoločnosti. Podarilo sa mu to!

Jeho práca sa rýchlo stala stredobodom jeho života. Bol neustále k dispozícii, často pracoval dlho do noci a všetku svoju energiu investoval do svojej kariéry. Uznanie od nadriadených, vysoké prémie a vyhliadka na povýšenie mu dávali pocit, že je na správnej ceste. Priateľov a rodinu čoraz viac zanedbával. Hovoril si, že na nich bude mať čas neskôr... keď dosiahne svoj cieľ.

Pretože si myslel, že jednoducho ešte nedosiahol dosť. Keď mu zvýšia plat alebo ho povýšia, potom(!) sa bude cítiť šťastný, zabezpečený a naplnený. Ale vždy, keď dosiahol jeden zo svojich cieľov, spokojnosť trvala len krátko, kým sa vrhol späť na ďalší cieľ. Myšlienka ísť vyššie a ďalej ho držala v hrsti.

Jedného dňa náhodou stretol starého priateľa, ktorý bol kedysi rovnako ambiciózny, ale výrazne sa zmenil. Teraz sa zdal byť pokojný, uvoľnený, dokonca spokojný a naplnený. Spýtal sa ho teda: "Ako to robíš, že si taký spokojný? Mám všetko, čo som vždy chcel, ale stále mi niečo chýba. A tak sa naháňam z jedného vrcholu na druhý, len vyššie, ďalej..."

Jeho priateľ sa vedome usmial; napokon, v minulosti to pre neho nebolo inak. A tak odpovedal: "Kedysi som rozmýšľal rovnako ako ty. Svoj úspech som si urobil svojím bohom. Ale potom som si uvedomil, že nič na tomto svete ma nemôže skutočne naplniť, ak nemám samotného Boha."

Vôbec to nečakal. Určite sa nestal kresťanom? Jeho prvou reakciou bolo preto pochopiteľne odmietnutie. Koniec koncov, nebol nijako zvlášť zbožný človek a náboženstvo považoval za oporu pre tých, ktorí si nevedeli poradiť sami.
Ale slová jeho priateľa ho nepustili. Rozmýšľal, či jeho snaha o čoraz väčší úspech a uznanie nie je vlastne náhradou za niečo zmysluplnejšie, niečo hlbšie?

Ak by už v tom čase poznal obsah Biblie, pravdepodobne by bol Exodus 20:3 v ktorom sa píše "Nebudeš mať iných bohov predo mnou!". Hm, nejako si zo svojho úspechu a uznania nadriadených a kolegov urobil zlaté teľa.
Alebo tiež na Matúš 6,19-21 "Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich ničia mole a hrdza a kde zlodeji kopú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich neničí ani moľ, ani hrdza a kde sa zlodeji neprehrabávajú a nekradnú. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.". Áno, peniaze a povýšenia sa stali jeho pokladmi, jeho srdce na ne bolo upriamené. Ale s každým výberom z účtu sa poklad rozplýval a bolo ho treba dopĺňať. Takže hurá na ďalší vrchol, však?

Jedného večera, keď Paul sedel vo svojom luxusnom byte, pozrel sa na panorámu mesta a položil si otázku: Skutočne som svoj život orientoval na to, čo je dôležité? Alebo som sa len naháňal za prázdnym snom?

Začal intenzívnejšie študovať vieru, čítať Bibliu a nakoniec začal navštevovať kostol. Prvýkrát v živote si uvedomil, že hľadanie uznania a úspechu je len náhradou za niečo, čo jeho duša skutočne potrebuje: priamy vzťah s Bohom.

Jeho život sa pomaly začal meniť. Vedome si stanovil hranice v práci, našiel si čas na rodinu a priateľov a začal merať svoju hodnotu nielen z hľadiska profesionálneho úspechu. Namiesto toho našiel hlbšie naplnenie v tom, že pustil Boha do svojho života, odovzdal mu ho a nasledoval jeho cestu.

Uvedomil si, že nič na tomto svete, ani peniaze, ani úspech, ani uznanie nedokáže zaplniť dieru v jeho srdci. Celé tie roky hľadal "náhradu za Boha", ale až keď sa obrátil k Bohu, našiel pokoj, po ktorom vždy túžil a ktorý videl u svojho priateľa ako telesný príklad.