Zažite Božie vedenie

Čas čítania 8 zápisnice

Aktualizované - 9. februára 2025

Zažite Božie vedenie! Tí, ktorí sú "skutočne" veriaci, dokážu podať správu o pozoruhodných zážitkoch, ktoré vás môžu doslova ohromiť v nevere.

Tí, ktorí sú vo viere menej "aktívni", sú k celej veci skôr skeptickí, pretože ak sa nechám viesť Bohom, musím sa vzdať kormidla, či nie? A vôbec, veď predsa chcem byť pánom sám sebe!
A okrem toho: možno sa mi Jeho cesty vôbec nepáčia?

Dilema, však? - Nuž, nič neriskovať, nič nezískať. Staré príslovie, ale dnes stále platné ako kedykoľvek predtým.

A teraz?

Pozrime sa na to, ako nás Boh stvoril: Ako ľudské bytosti s rozumom, t. j. so zodpovednosťou, schopnosťou myslieť, rozhodovať sa, rozlišovať medzi dobrom a zlom...

Vieme, čo je dobré a čo zlé, môžeme tiež myslieť, ale ČO si myslíme? No, čo CHCEM, MŇA! Ale či to má zmysel a je to pre mňa účelné, sa zvyčajne ukáže až spätne. Áno, je to tak: Vždy ste múdrejší až potom!

V poriadku. Ak je Boh vševediaci, potom vie aj to, ako niečo skončí, keď urobím to, čo CHCEM, nie? No, dobre. Ale ak chcem niečo, o čom - vlastne - presne viem, že to nie je Jeho vôľa, ale aj tak to urobím, nemôže to byť tak, že On rozumie mne a mojej túžbe? Pravda, On to pochopí, ale schváli to?

Napriek tomu vám to dovolí, ak sa rozhodnete inak, proti Jeho vôli (Jeho slovu...). Prečo? Práve preto, že nie ste bábka. Fuj, to máš šťastie! Alebo nie?

Niekto musí vždy namaľovať čierny obraz! - Nie, nešťastie, nanajvýš bola vaša túžba pre túto chvíľu uspokojená. Pretože dôsledky tvojich činov ešte len prídu...

A čo Božie vedenie?

Usmejte sa, zažili ste to vo chvíli, keď ste - vlastne - vedeli, že váš plán nezodpovedá Jeho vôli. A to všetko bez modlitby.

Bohužiaľ, nie vždy sa stane, že vám niekto nahlas a zreteľne povie: "Nerob to!", ani sa vedľa vašej šálky s kávou zrazu neobjaví slávny lístok s jasne čitateľným nápisom "Nie".

Napriek tomu ste mali možnosť počúvať "skutočný", vnútorný hlas. Rozhodli ste sa inak a musíte žiť s dôsledkami svojho rozhodnutia.

Ale ak vedel, že to pre mňa nie je dobré, určite ma mohol zastaviť?

Je pravda, že by mohol, a niekedy to aj robí, ale nie vždy. Možno ti dôsledky tvojho rozhodnutia pomôžu v budúcnosti, a preto ťa nechá konať tak, ako si želáš.

Prečo?

Áno, často si kladieme otázku prečo. Ja tiež.

Čas môjho odchodu k zákazníkovi bol už dlhší, ako sa plánovalo. A potom prichádza ďalší hovor a necháva ma čakať ďalších päť minút.

Čitateľ si teraz môže povedať, čo je to päť minút, ešte trochu pridáš plyn a potom to dobehneš! To som si vtedy povedal, nasadol som do auta a vyrazili sme, trochu rýchlejšie, ako bolo povolené, ale diaľnica bola blízko a 70 km/h bolo aj tak povolené, aké šťastie!

Vyrazte na diaľničný výjazd a - šliapnite na plyn! Ale ako to už býva, keď sa ponáhľate, ďalšia zápcha nie je nikdy ďaleko. Tak to bolo aj tentoraz. Už z diaľky som videl brzdové a výstražné svetlá vozidiel predo mnou. Nemajúc na perách práve najčestnejšie slová, aspoň v duchu, som tiež zabrzdil a zastavil, stále dúfajúc, že sa stojace vozidlá dajú opäť do pohybu. Tak som tam stál a sledoval, ako mi ubieha čas. Ale ani moja nervózna noha na plynovom pedáli nemohla zmeniť situáciu.

Keď sa kolóna začala uvoľňovať, videl som, ako vozidlá po nehode manévrujú z predbiehacieho pruhu na krajnicu. Nevyzerali vôbec dobre. Polícia, hasiči, sanitka, celý program.

Čitateľ už možno tuší: áno, ak by som odišiel z domu v plánovanom čase, takmer určite by som bol na mieste vozidiel zaparkovaných na spevnenej krajnici, prípadne aj ten, kto by sa zadarmo odviezol v sanitke. Päť minút, ktoré mohli byť rozdielom medzi životom a smrťou...

Božie vedenie? Vtedy som o tom ešte nebol presvedčený, aj keď som si tajne - vlastne... - hovoril: "Keby som ušiel skôr, asi by som bol na ich mieste...".

Inými slovami: aj keď nie ste "veriaci", Boh nad vami stále drží svoju ruku. Odvtedy sa už nerozčuľujem, keď niečo nevychádza podľa mojich predstáv, lebo si potom hovorím: Ktovie, na čo je to dobré! - Z dnešného pohľadu viem(!), ŽE v tom mal prsty On. A úprimne povedané? To je nesmierne upokojujúci pocit!

Venture

Ak sa chcete odvážiť Božieho vedenia, nechajte ho, aby prevzal kormidlo! On to urobí dobre, hovorí Biblia v Žalme 37,5 "Zverte svoju cestu Pánovi a dúfajte v neho, on ju dobre vykoná."
"Dobre" znamená "urobiť dobre", ale nie "On to urobí, ja si sadnem a budem odpočívať...".

To nie je šálka čaju pre každého. Ja viem. Môžem to potvrdiť. Myslím, že neexistuje nikto, kto by to nezažil. A je to, žiaľ, dlhá cesta k tomu, aby sme to spoznali.
Často myslím na Mojžišovo 40-ročné putovanie po púšti. Preto som sa rozhodol, že nebudem tak dlho nasledovať SVOJU vôľu a budem viac počúvať svoj vnútorný pocit.

To bol prvý krok. Druhým bolo skrotiť svoju netrpezlivosť: Ak mu to trvá tak dlho, tak to urobím sám! To nebol dobrý nápad. Ďalšie kolo v púšti. Tretím krokom bolo moje odovzdanie sa Bohu, verné môjmu slovu 1 Petra 5:7 "Vrhnite na neho všetku svoju starosť, lebo on sa o vás stará." "Ja už nemôžem, urob to TY - je jedno ako, kedy a čo, ale urob to!"
Nikomu to neprajem - ale človek je taký pyšný a tvrdohlavý, že niekedy naozaj musí ísť až na dno, aby - konečne - nechal Boha prevziať kormidlo.

Situácia mi pripomenula Matúš 14, 22-33: Ježiš zostal na brehu, aby sa modlil. Peter a učeníci sa vydali cez jazero na druhý breh. Vznikla búrka a oni boli v núdzi.
Keď videli Ježiša kráčať po vode smerom k nim, pochopiteľne neverili vlastným očiam a mysleli si, že vidia ducha. Ale Ježiš na nich zavolal, aby sa nebáli, že je to on.
Skvelé, má toho veľa na srdci! Nie je po krk vo vode! Viem si to živo predstaviť, mohol som to byť ja.

Peter, ktorému sa to celé nepozdávalo, sa chce uistiť a volá: "Pane, ak si to naozaj ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode!" Ježiš odpovedá: "Poď sem!"
A čo robí Peter? Vystúpi z lode a ide cez rozbúrené vlny k Ježišovi. Keď k nemu dorazil, zľakol sa, pretože si uvedomil, že skutočne kráčal po vode, a okamžite sa potopil a v strachu volal o pomoc.

Mne tento príklad sadol ako uliaty! A od tej chvíle som dostal pokoj, dôveru, istotu - od Boha. A bez akéhokoľvek preháňania som bol schopný hodiť svoje problémy k Jeho nohám a robiť to, čo som "cítil", že je dobré. Bolo to ako kráčať po vode bez toho, aby som sa potopil.

Ale aj vás môže z času na čas dostihnúť chvíľa potopenia. Vždy, keď si pomyslíte: "Tak toto ide dobre!", zmocní sa vás sebavedomie a začnete opäť preberať kormidlo, celkom nenápadne vás to rýchlo vráti späť na zem. Vďaka Bohu!

Exkurz - Správne rozhodnutie

Projektový manažér v stredne veľkej spoločnosti, 32 rokov. Má stále zamestnanie, dobrý plat, v kariére sa cíti celkom bezpečne, ale chýba jej naplnenie, zmysel života. Monotónnosť je všade, v práci, vo voľnom čase, má pocit, že jej talent nie je správne využitý a že jej práca nemá zmysel. Táto všeobjímajúca nespokojnosť ju zaťažuje, ale zároveň sa bojí zmeny, pretože známe zlo je lepšie ako nepoznané šťastie, a to znova a znova.

Je veriaca a pravidelne navštevuje bohoslužby. Jej viera je pre ňu dôležitým zdrojom sily. V posledných týždňoch čoraz viac pociťuje vnútorné volanie niečo zmeniť. Má pocit, že ju Boh vedie novým smerom, ale nevie, či má naozaj odvahu vzdať sa svojho bezpečného zamestnania a skúsiť niečo nové. Premýšľa, či je to naozaj Božie vedenie, alebo je to len rozmar jej vlastných myšlienok.

Hľadanie jasnosti

Jedného večera, po dlhom dni v práci, sa cíti mimoriadne nepokojná. Rozhodne sa, že sa so svojimi obavami a neistotou obráti na Boha v modlitbe. Ticho si teda sadne za svoj stôl, zavrie oči a z hĺbky srdca prehovorí: "Bože, neviem, čo mám robiť. Cítim sa roztrhaná a rozorvaná. Chcem cítiť tvoje vedenie. Prosím, pomôž mi nájsť správnu cestu."

Prosí Boha, aby jej dal jasnosť a odvahu dôverovať jeho vedeniu, aj keď sa cesta zdá nejasná a nie je niekde napísané, urob to alebo ono.

Počas modlitby sa postupne cíti pokojnejšie a bezpečnejšie, takmer akoby ju obklopovala teplá, milujúca prítomnosť. Vie však, že nie vždy je ľahké počuť Boží hlas a že často sú to skôr jemné znamenia, ktoré ju môžu viesť.

Nečakané stretnutie

Na druhý deň ráno ide do kaviarne, aby sa porozprávala s dobrou priateľkou. V poslednom čase sa s priateľkou vídala len zriedkavo. Teraz sa spontánne dohodli, že sa stretnú na káve. Počas rozhovoru jej povie o svojich pochybnostiach v práci a nespokojnosti. Hovorí aj o svojom pocite, že by možno mala zmeniť prácu alebo sa vydať novým smerom, ale nevie, či je to správny krok.

Jej priateľka pozorne počúva a potom povie niečo, čo ju prekvapí: "Vieš, nedávno som sa rozprávala s jednou ženou, ktorá urobila podobnú zmenu. Opustila isté zamestnanie, aby sa venovala svojej vášni pre umenie. Povedala, že si nikdy nemyslela, že by mohla urobiť tento krok, ale keď sa rozhodla nasledovať svoje srdce, zrazu sa jej otvorilo toľko dverí, že bola ohromená. Myslím, že by ste možno mali viac počúvať svoje srdce. Možno ťa Boh vedie týmto smerom."

Anna sa v tejto chvíli cíti mimoriadne dojatá. Má pocit, že jej priateľka v tomto rozhovore nevyjadruje len svoj vlastný názor, ale že tieto slová sú akosi presne to, čo už cítila vo svojom vnútri. Pocit, že nie je sama a že k nej prostredníctvom tohto nečakaného stretnutia hovorí Boh.

Rozhodnutie

O niekoľko dní neskôr stojí pred konkrétnym rozhodnutím: Spoločnosť, do ktorej sa pred niekoľkými mesiacmi prihlásila, jej ponúka možnosť prijať novú prácu projektového manažéra v úplne inom odvetví, ktoré ju tiež veľmi zaujíma. Táto práca by však bola riskantná, pretože by znamenala zmenu a spočiatku by začala s menšou istotou a nižším platom. Zároveň však cíti, že táto pozícia by lepšie využila jej talent a že by v nej mohla nájsť väčší zmysel svojej práce.

Keď sa stretáva s pracovnými ponukami, je rozpoltená. Rozmýšľa, či by mala riskovať, alebo by bolo lepšie zostať v bezpečnej, známej práci. Spomenie si na svoju modlitbu a rozhovor s Máriou a v hĺbke duše cíti, že táto zmena nie je len rozhodnutím o kariére, ale aj rozhodnutím, ktoré ju priblíži k sebe samej. Vnútorný pokoj, ktorý pociťuje pri svojom rozhodnutí, prežíva ako akési potvrdenie, že je na správnej ceste.

Božie vedenie

V deň konečného rozhodnutia sa modlí, aby jej bolo jasné, ako sa rozhodla. Počas bohoslužby nasledujúci deň sa kázeň zameriava na dôveru v Božie vedenie, dôležitosť viery aj v neistých časoch a na to, že Boh nás vedie nielen pri veľkých životných rozhodnutiach, ale aj v malých chvíľach, keď ho počúvame.
Tieto slová ju oslovujú hlboko vo vnútri a ona si uvedomuje, že nemusí o všetkom rozhodovať sama, pretože Boh je tu, aby ju viedol, aj keď cesta nie je vždy priama, ale má niekoľko odbočiek.

Po tomto vnútornom potvrdení sa Anna nakoniec rozhodne, že v pondelok prijme novú prácu. Cíti sa vedená Bohom a vie, že toto rozhodnutie nerobí len z vlastnej iniciatívy, ale aj preto, že má pocit, že je to cesta, ktorú pre ňu Boh naplánoval.

Záver

Božie vedenie prežívame individuálne rôznymi spôsobmi, ale vždy v správnom čase a správnym spôsobom pre každého!

Odvážte sa vystúpiť zo svojej zóny pohodlia, zverte mu svoj život a nechajte sa prekvapiť bohatstvom života, ktoré sa vám zrazu otvorí. Je to viac, než potrebujete, viac, než ste si kedy mohli sami vypracovať, viac, než si dokážete predstaviť!