Joga

Čas čítania 2 zápisnice

Joga (sanskrit योग), jedna zo šiestich klasických škôl indickej filozofie. Duševná koncentrácia alebo fyzické pozície a dychové cvičenia, ale aj askéza, sú meditatívne formy jogy rôznych praktík a filozofií, ktorých základy sú zhrnuté v upanišadách (zbierka filozofických spisov hinduizmu a Védy z obdobia okolo roku 700 pred n. l.).

Opisuje päť ciest jogy, ako aj tri ďalšie systémy:

• Rádža joga
• Džňána joga
• Karma joga
• Bhakti joga
• Hatha joga
  

• Mantra joga
• Laya Yoga
• Kundaliní joga

Pôvodne slúžila joga ako duchovná cesta k osvieteniu prostredníctvom meditácie. Časom vznikla potreba posilniť a zmobilizovať telo, aby bolo schopné zotrvať v lotosovej pozícii čo najdlhšie. Hatha joga preberá tento aspekt a zahŕňa techniky, ktoré využívajú telo ako účinný nástroj na dosiahnutie duchovných cieľov.

V Gíte (Bhagavadgíta - Ústredný spis hinduizmu, spájajúci rôzne spôsoby myslenia, približne z 2. až 5. storočia pred n. l.), reprodukuje rozhovor medzi Ardžunom (jedným z najvýznamnejších hrdinov indického eposu Mahábhárata) a Krišnom (hinduistická podoba božstva) (kapitoly 6, 33 - 34), v ktorom Ardžuna hovorí, že myseľ je ťažké skrotiť, podobne ako vietor. Krišna odpovedá, že myseľ možno disciplinovať úsilím a odriekaním. Arjuna odpovedá, že čo s tými ľuďmi, ktorí sa nedokážu krotiť, či sú večne stratení? Krišna upokojuje Ardžunu poukazom na reinkarnáciu, ktorá je vždy príležitosťou na dosiahnutie samádhi (úplné splynutie s predmetom meditácie, dosiahnutie dokonalého bytia).

Súčasné chápanie jogy spočíva v stimulácii životnej energie (Kundaliní) pomocou kombinácie dýchacích techník, pohybových sekvencií, držania tela, koncentračných bodov a mantier, ako aj prstových gest, aby stúpala v blízkosti chrbtice až k čakrám (energetickým centrám).

Okrem vyššie uvedených štýlov jogy existuje aj množstvo variácií a kombinácií, integrujúcich systémy: Kundaliní joga sa zameriava na prebudenie a usmernenie energie Kundaliní. Tibetská joga sa uberá prevažne duchovným smerom. Marma joga sa zameriava na sebauvedomenie. Tibetská joga snov využíva duchovno-jogické cvičenia na ovplyvnenie spánku.

Zdravotné aspekty jogových cvičení, ako napríklad pozitívne účinky na psychiku a fyzické zdravie, sú pri cvičení pod kvalifikovaným vedením nesporné. Stres sa znižuje vďaka upokojujúcemu a vyrovnávajúcemu účinku dychových cvičení a meditácie, ale aj vďaka reflexii vlastného správania, znižujú sa tak ochorenia vyvolané stresom, zmierňujú sa bolesti krku a chrbta a podporuje sa krvný obeh aktiváciou väziva, svalov, najmä chrbtových svalov, šliach a toku lymfy.

Podľa budhistických a hinduistických koreňov jogy a jej variantov je cieľom jogy dosiahnuť osvietenie (Moksha - vykúpenie, oslobodenie z kolobehu znovuzrodení, ako posledný zo štyroch cieľov života).

Čo o tom hovorí Biblia?

V liste Kolosanom Pavol píše (Kol 1,13-14): "13 On nás vytrhol z nadvlády tmy a preniesol nás do kráľovstva Syna svojej lásky, 14 v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov.„

To znamená, že ľuďom je prisľúbené spasenie. To si nevyžaduje špeciálne cvičenia, fyzické alebo duševné úsilie, znovuzrodenia alebo iné energie či osvietenia.

Len skrze vieru v Ježiša Krista, Boha Otca a Ducha Svätého, Trojicu, bola človeku udelená spravodlivosť prostredníctvom odpustenia všetkých vín, minulých, súčasných aj budúcich. Nič viac už nie je potrebné. Ježiš zaplatil za každého jednotlivca svojou krvou na kríži, aby mohol byť považovaný za spravodlivého pred Bohom v jeho nevyčerpateľnej milosti a láske.