Čo je zmierenie?

Čas čítania 4 zápisnice

Aktualizované - 9. februára 2025

Zmierenie znamená obnovenie poškodeného alebo zničeného vzťahu medzi ľuďmi, ako aj medzi Bohom a človekom.
K zmiereniu môže dôjsť len vtedy, keď sa prekoná nepriateľstvo, odlúčenie alebo konflikt a vytvorí sa nový, pokojný vzťah.
V kresťanskom zmysle sa zmierenie vzťahuje predovšetkým na obnovenie vzťahu medzi Bohom a ľuďmi prostredníctvom Ježiša Krista. Zmierenie je ústrednou témou kresťanskej viery a malo by byť ústrednou témou aj v medziľudských vzťahoch.

Pád z milosti

Vzťah medzi Bohom a človekom bol zničený hriechom. Od pádu človeka (s. Genesis 3) existuje oddelenie medzi Bohom a človekom. Toto oddelenie sa prejavuje vinou (Izaiáš 59:2 "Tvoje neprávosti ťa oddeľujú od tvojho Boha a tvoje hriechy pred tebou zakrývajú jeho tvár, takže ťa nepočuje."), strach, utrpenie a nakoniec smrť (Rimanom 6:23 „Lebo odplatou za hriech je smrť; ...“).

Hriech vytvoril medzi Bohom a človekom bariéru, ktorú človek nemôže prekonať. Zmierenie je preto zásadne potrebné. Hlavným posolstvom evanjelia je, že Boh sám dosiahol zmierenie, a to prostredníctvom Ježišovej obety na kríži.

Sprostredkovateľ

Pavol píše vo svojom liste Rimanom 5,10: "Veď ak sme boli zmierení s Bohom skrze smrť jeho Syna, keď sme boli ešte nepriateľmi, o čo viac budeme spasení ako zmierení skrze jeho život!", ako aj na Kolosanom 1,19-20 "Lebo Bohu sa zapáčilo, aby v ňom (v Kristovi) prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril so sebou všetko, či už na zemi, alebo na nebi, tým, že skrze jeho krv na kríži nastolil pokoj.".

Ježiš svojou smrťou na kríži vzal na seba vinu ľudstva, a tým otvoril cestu k zmiereniu s Bohom. Ježišova smrť je zlomovým bodom, v ktorom je prekonané nepriateľstvo medzi človekom a Bohom. Na rozdiel od nás ľudí, ktorí vždy radi požadujeme niečo na oplátku, keď pre niekoho niečo robíme, Boh nič na oplátku nepožaduje, ale ponúka človeku zmierenie čisto z lásky a nezaslúženej milosti. To tiež potvrdzuje Ján 3:16 "Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život."

Pavol zhrňuje záver v Rimanom 5:1 spolu: "Keďže sme teda ospravedlnení vierou, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista."

Zmierenie od osoby k osobe

To všetko je potešujúce vedieť, ale čo urobíme so zmierením medzi ľuďmi? Veď my nie sme Boh a nemáme v sebe ani túto nekonečnú, všetko odpúšťajúcu lásku, ani - možno - vôľu zmieriť sa? A vôbec: nech príde ku mne...!

Matúš bol tiež oboznámený s týmto druhom ľudskosti, a preto napísal v Matúš 5:23-24 "Preto keď prinesieš svoj dar k oltáru a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom."

Wow, silné veci! Takže najprv musím odpustiť človeku, až potom môžem vstúpiť do spoločenstva s Bohom! Pavol zdôrazňuje vo svojom liste Efezanom 4:32 "Ale buďte k sebe navzájom láskaví a súcitní a odpúšťajte si, ako Boh v Kristovi odpustil vám."

Grumble - ..., no, nie je to ľahké, viem a môžem to len potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Čo je na tom vlastne také ťažké?

Predovšetkým sa mi zdá, že si stojíte v ceste svojou pýchou, hanbou, zranením, nedostatkom dôvery v Boha a viac-menej aj nedostatkom pokory voči Bohu.

Tu nám pomáha pripomenutie, že Boh nám najprv dal odpustenie skrze Ježiša a že sa môžeme obrátiť na jeho pomoc, dôverujúc jeho slovu, ako napr. Matúš 6:14 Boh cituje: "Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj váš nebeský Otec vám odpustí..", nie bez napomenutia v nasledujúcom verši 15 "Ale ak vy neodpustíte ľuďom ich previnenia, ani váš Otec neodpustí vaše previnenia.„

Je na vás, či si verš 15 vyložíte ako Boží zdvihnutý ukazovák alebo ako dobre mienené napomenutie a povzbudenie, aby ste konali spôsobom, ktorý je Bohu milý. Osobne sa mi zdá prístupnejší druhý výklad, aj keď prvý má tiež svoje opodstatnenie.

Exkurz - Ťažký vzťah

Syn a otec mali roky zložitý vzťah. Ako tínedžer mal často pocit, že jeho otec je príliš prísny a má na neho príliš vysoké nároky. Po ostrej hádke vo veku 18 rokov, v ktorej padli tvrdé slová, odišiel z rodičovského domu a zaprisahal sa, že sa už nikdy nevráti. Bol stopercentne presvedčený, že jeho otec mu nikdy skutočne nerozumel.

Roky plynuli a on si budoval vlastný život. Ale napriek profesionálnemu úspechu a vlastnému domu v ňom zostávala prázdnota. Vždy, keď si spomenul na otca, pocítil hnev, ale aj hlbokú túžbu po pokoji. Potláčal tieto myšlienky a presviedčal sám seba, že na zmierenie je už neskoro.

Jedného dňa mu zavolala matka: otec je vážne chorý a nezostáva mu veľa času. Bol rozpoltený. Mal by ho navštíviť? Nebolo už neskoro? Čo ak sa opäť rozhorí stará nevraživosť?

V tomto vnútornom nepokoji si spomenul na biblický verš z listu Efezanom, ktorý v minulosti často počúval. Efezanom 4,31-32 poskytuje riešenie problémovej situácie: "Nech sa od vás odstráni všetka horkosť, hnev, zlosť, krik a rúhanie, ako aj všetka zloba. Ale buďte k sebe navzájom láskaví a súcitní a odpúšťajte si, ako Boh v Kristovi odpustil vám.„

Tieto slová ho zasiahli do srdca. Uvedomil si, že zmierenie neznamená napraviť minulosť, ale byť pripravený urobiť prvý krok a umožniť uzdravenie.

Išiel do domu svojich rodičov, a keď po toľkých rokoch opäť uvidel svojho otca, bol slabý, ale oči mal plné sĺz. Ani jeden z nich spočiatku nevedel, čo má povedať. Nakoniec mu otec zašepkal: "Je mi to ľúto. Nikdy som nechcel, aby si sa cítil nemilovaný."

V tej chvíli z neho opadla všetka tvrdosť. Uvedomil si, že aj jeho otec trpel a že ich pýcha ich tak dlho rozdeľovala. Pokojne odpovedal: "Vždy som ti to chcel povedať aj ja. Je mi to ľúto."

V posledných týždňoch strávil veľa času so svojím otcom. Rozprávali sa o veciach, o ktorých nikdy predtým nehovorili, a on si uvedomil, že ho otec vždy miloval, len iným spôsobom, ako by si želal.

Keď jeho otec napokon zomrel, už necítil nenávisť ani ľútosť, ale pokoj. Zmierenie ho zbavilo bremena, ktoré so sebou roky nosil.

Záver

Zmierenie neznamená zabudnúť na minulosť, ale byť pripravený na to, aby mier zvíťazil nad bolesťou.