Ste k sebe úprimní?

Čas čítania 5 zápisnice

Ste k sebe úprimní - táto otázka sa nepokladá každý deň, a predsa je opodstatnená, pretože úprimnosť sa začína vo vás samých, ak chcete byť úprimní k druhým.

Úprimnosť sa považuje za jednu z najdôležitejších cností v medziľudských vzťahoch. Hoci je často jednoduchšie byť úprimný k druhým, vynára sa otázka, či sme skutočne úprimní sami k sebe.

Sebaklam, potláčanie alebo zahmlievanie myšlienok môže viesť k tomu, že si neuvedomíme alebo neprijmeme svoje skutočné motívy, chyby alebo obavy. Ale len tí, ktorí sú k sebe úprimní, môžu viesť skutočne naplnený život.

Biblia poskytuje cenné informácie o tom, prečo je sebapravda taká dôležitá a aké dôsledky má nepoctivosť.

Psychológia tiež intenzívne skúma, ako funguje príliš často praktizovaný sebaklam a ako ovplyvňuje osobnú pohodu.

Úprimnosť - k sebe samému

Byť k sebe úprimný je skutočná výzva! Mnoho ľudí má tendenciu vidieť sa v lepšom svetle alebo potláča nepríjemné pravdy. Deje sa tak zo strachu z následkov, pýchy alebo skresleného obrazu o sebe samom.

Biblia varuje v Jeremiáš 17:9 „Srdce je nesmierne zákerné a zlomyseľné, kto ho môže pochopiť?" a zároveň volá o pomoc, akoby "kto ho môže pochopiť?„

Vy aj iní ľudia tu často zlyhávate, dokonca aj psychológovia a psychiatri. Preto jediný, kto tu môže pomôcť, je Boh. Tak sa píše v Žalm 139,23-24 „Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj, čo chcem, a pozri, či som na zlej ceste, a veď ma po ceste večnej.„

Psychológia už dlho ukazuje, že ľudia často používajú kognitívne skreslenia, aby sa prezentovali v lepšom svetle alebo aby sa vyhli nepríjemnej skutočnosti.
Tzv. Chyba potvrdenia (Potvrdzujúca zaujatosť) opisuje tendenciu prijímať len tie informácie, ktoré podporujú vlastný názor, a ignorovať protichodné skutočnosti.
Potláčanie je ďalší obranný mechanizmus, ktorým sa stresujúce myšlienky alebo spomienky vytláčajú z vedomia, aby sa zabránilo emocionálnej bolesti.

Sebaklam a jeho dôsledky

Ak k sebe nie sme úprimní, môže to mať dlhodobé negatívne účinky. Bráni to osobnému rastu, brzdí to vzťahy a môže to dokonca viesť k duchovnej slepote. Už v 1 Ján 1:8 si môžete prečítať "Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a pravda nie je v nás.„

Skutočnosť sebaklamu je už Príslovia 16:2 "Všetky cesty človeka sú v jeho očiach čisté, ale Pán skúša duchov." Keby Boh neexistoval ako skúšajúca autorita, človek by sa vyhrieval vo svojej samospravodlivosti...

Psychologický výskum ukazuje, že chronické sebaklamanie môže viesť k zvýšenému stresu, vnútornému nepokoju a dokonca k duševným chorobám, ako sú úzkostné poruchy alebo depresie. Ľudia, ktorí si klamú, často zažívajú kognitívnu disonanciu, nepríjemný pocit, ktorý vzniká, keď sa myšlienky, presvedčenia a činy nezhodujú. V hĺbke duše totiž každý vie, že klame sám seba a že zdanie nezodpovedá skutočnosti.

Cesty k úprimnej sebareflexii

Ako sa môžeme naučiť byť k sebe úprimnejší? Biblia poskytuje ľuďom niekoľko užitočných zásad.

Božie slovo je neomylným zrkadlom nás samých. Židom 4:12 nám dáva návod, aby sme rozpoznali svoje skutočné úmysly a neklamali sami seba: "Lebo Božie slovo je živé a činné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč a preniká, až rozdeľuje dušu i ducha, mozog i kosti, a je sudcom myšlienok a postojov srdca.„

Pokora pomáha byť úprimný, vidieť sa reálne, čo je predpokladom rastu, ako napr. Jakub 4:10 potvrdené "Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši.“.

Príslovia 27:17 poskytuje ďalšiu pomoc "Železo ostrí železo; podobne jeden človek ostrí druhého." a odporúča sebareflexiu s pomocou úprimnej spätnej väzby od tretích strán s cieľom napraviť skreslený obraz o sebe a rozpoznať slepé miesta.

Exkurz - Nesplnený sen

Odhodlaná mladá žena, ktorá už od útleho veku vedela, že sa chce stať umelkyňou, pretože už ako dieťa rada maľovala a kreslila a jej učitelia rozpoznali jej veľký talent. Ako však dospievala, začala o svojom sne pochybovať. Rodičia jej radili, aby si vybrala "bezpečné" povolanie, kamarátky sa smiali myšlienke zarábať umením, a tak sa nakoniec rozhodla pre štúdium obchodnej administratívy.

Prešli roky a ona pracovala vo veľkej spoločnosti. Dobre zarábala, mala istotu a prestíž, ale vo vnútri sa cítila prázdna. Každé ráno chodila do kancelárie s nechuťou, každý deň sa jej zdal rovnaký a čoraz častejšie sa pýtala sama seba, či je to naozaj život, ktorý chce viesť. Spočiatku sa však úspešne presviedčala, že by mala byť šťastná. Veď mala všetko, čo si mohla priať: stabilnú prácu, dobrý plat, kolegov, ktorí si ju vážili, niekoľko dovoleniek ročne - kto to má?

V hĺbke duše však Lisa vedela, že k sebe nie je úprimná. Potlačila túžbu po tvorivosti a hľadala rozptýlenie. Pomáhali jej v tom dlhé pracovné hodiny, nákupy a večerné maratóny seriálov. Hovorila si, že jej nespokojnosť je len fáza, že jednoducho musí byť vďačnejšia. Pocit vnútornej prázdnoty však zostával.

Jedného dňa sa rozprávala so starou kamarátkou zo školy, ktorá si splnila svoj sen a pracovala ako fotografka. Kamarátka sa jej spýtala: "Si naozaj šťastná? Alebo si len nahováraš, že si šťastná?" Tieto slová ju zasiahli priamo do srdca. Prvýkrát sa im už nedokázala vyhnúť. Uvedomila si, že celé roky klamala sama sebe, zo strachu z neistoty, zo zmeny, z odsúdenia druhých.

Práve túto situáciu opisuje žalmista v Žalm 139,23-24 „Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj, čo chcem, a pozri, či som na zlej ceste, a veď ma po ceste večnej.„

Teraz sa začala poctivo zaoberať svojimi pocitmi. Položila si otázku: Čo by som robila, keby som sa nebála? Po dlhom premýšľaní a mnohých modlitbách sa rozhodla navštevovať kurz maľovania, samozrejme... len ako koníček - alebo si to aspoň spočiatku myslela. Ale s každým namaľovaným obrazom cítila, že sa jej vracia stará vášeň.

O rok neskôr riskovala a zmenila prácu na polovičný úväzok a popri tom predávala umenie. Nebolo to ľahké a niekedy ju premáhali pochybnosti. Teraz však vedela: byť k sebe úprimný neznamená, že cesta je ľahká, ale môžete po nej kráčať celým srdcom.

Záver

Byť k sebe úprimný je celoživotnou výzvou, ale aj nevyhnutným predpokladom duchovného rastu, osobnej integrity a skutočnej spokojnosti.

Biblia nás povzbudzuje, aby sme skúmali svoje srdce pred Bohom a prijali pravdu, aj keď je nepríjemná. Tí, ktorí žijú v úprimnosti, zažívajú skutočnú slobodu, pretože Ježiš hovorí v Ján 8:32 „a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí!„

Kľúčom k autentickému a Bohu milému životu je byť k sebe úprimný. Realistické vnímanie seba samého je nevyhnutné pre duševné zdravie a vnútornú spokojnosť. Kto sa postaví pravde čelom, môže konať uvedomelejšie, ďalej sa rozvíjať a duchovne i psychicky rásť.