Je Boh rozmaznaný?

Čas čítania 8 zápisnice

Aktualizované - 9. februára 2025

Keď vidíte niektorých kresťanov, ako chodia s vážnym smútkom, ľahko si pomyslíte, že Boh musí byť roztopašný.

Našťastie existujú aj iní, ktorí sa s vami skutočne radi stretnú.

Je Boh rozmaznaný alebo nie?

Každodenný život je dosť stresujúci, aspoň pre mnohých z nás. Preto ste radi, keď je koniec pracovného dňa, deti sú uložené v posteli a vy si môžete prvýkrát za deň vydýchnuť. Ešte lepšie je, keď je víkend konečne za rohom a vy si môžete oddýchnuť s rodinou alebo sa na pár hodín venovať svojmu koníčku, zatiaľ čo sa deti hrajú s deťmi svojich kamarátov. Alebo keď si môžete pred spaním vyhradiť pár minút a jednoducho sa pozerať na hviezdnu oblohu, ovoniavať vôňu jedle v záhrade alebo možno pozorovať, ako sa vaši domáci miláčikovia medzi sebou hrajú, ošetrujú, škádlia, naháňajú atď...

Tieto prestávky nám pomáhajú načerpať sily na každodenné úlohy, zabrániť vyhoreniu, zabrániť tomu, aby naše telo zatiahlo za záchrannú brzdu z dôvodu vyčerpania, ochorenia alebo dokonca nás na dlhší čas vyradilo z obehu infarktom.

Sem-tam sa vám môže stať, že v tých naozaj tichých a blažených chvíľach dobíjania batérií si pomyslíte: "Nemal by som vlastne robiť to alebo ono namiesto toho, aby som sa tu pozeral na diery vo vzduchu?" alebo "Je správne, že si tu užívam svoje hobby?"

Čo hovorí Biblia?

Asi každý už počul príslovie "Ora et labora!", čo znamená "Modli sa a pracuj!". Ide o leitmotív kresťanského života, ktorý sa vyvinul v neskorom stredoveku a vystihuje benediktínsky spôsob života. Kláštorný život, ktorý bol relatívne izolovaný od vonkajšieho sveta, sa obmedzoval na prácu a modlitbu, preto sa voľný čas mal vyplniť čítaním Biblie, aby sa zabránilo "nečinnosti", ako napísal Benedikt z Nursie: "Nečinnosť je nepriateľom duše."

Keby Adam a Eva počúvali Božie slovo a neverili našepkávaniu satana, protivníka, mohli sme si dodnes užívať raj a slovo "práca" by nám pravdepodobne zostalo neznáme.

Bohužiaľ, veci sa vyvinuli inak a my si musíme zarábať na živobytie prácou. V živote sme si to dostatočne zvnútornili.

Praktizujúci kresťania si tiež uvedomujú, že by sme mali byť v každodennom kontakte s Bohom, aby sme zakúsili jeho radu, že ho chceme prosiť o všetko, čo nás trápi, že nám chce dať viac, ako potrebujeme.

Modli sa a pracuj by preto nemala zostať otázkou. Ale čo voľno v práci, domáce práce, starostlivosť o deti a mnoho ďalšieho? Dáva nám Biblia odpoveď aj na túto tému?

Tí, ktorí poznajú Boha, správne predpokladajú, že Boh zaujal k tejto téme stanovisko aj v Biblii, ale len veľmi zriedkavo o tom počujete niečo na bohoslužbách, biblických štúdiách alebo iných podujatiach.

Pustime sa teda do hľadania a ako príklad uveďme dve biblické pasáže:

1 Korintským 10, 31 hovorí "Nech už teda jete, pijete alebo robíte čokoľvek, všetko robte na Božiu česť.„

a vyjadruje tak ústredný kresťanský postoj, a to sústrediť celý svoj život - dokonca aj pri každodenných, zdanlivo banálnych činnostiach, ako je jedenie a pitie - na Boha, a tak ho uctievať.

Všetky skutky by mali byť nakoniec súčasťou života, ktorý sa páči Bohu. Výzvu robiť veci "sviežo" možno chápať aj ako službu, ktorá vzdáva česť Bohu a pomáha iným ľuďom.

Kazateľ 9:10 radí "Čokoľvek, čo máš urobiť, urob to čerstvé„

a je výzvou k energickosti, zmyslu pre zodpovednosť a Joie de vivre - vo svetských aj duchovných záležitostiach.

Joie de vivre je dar od Boha, ktorý pochádza z viery, vďačnosti, nádeje a zamerania svojho života na Boha. Nie je pominuteľná, ale hlboko zakorenená a nesie nás aj v ťažkých časoch. Joie de vivre znamená rozpoznať život v jeho plnosti ako Božie dielo a tešiť sa z neho s vďačnosťou, pokojom a dôverou.

Prvky biblickej radosti zo života sú napríklad

Spoločenstvo s Bohom:

Skutočná radosť pochádza zo vzťahu s Bohom. Žalmista hovorí v Žalm 16:11: "Ukazuješ mi cestu k životu. V tvojej prítomnosti je plnosť radosti a potešenie po tvojej pravici naveky."
Boh sám je zdrojom radosti zo života.

Vďačnosť:

Joie de vivre pochádza z rozpoznania a ocenenia Božieho požehnania. Pavol vyzýva k 1. Tesaloničanom 5,16-18 na toto: "Radujte sa vždy, modlite sa bez prestania, buďte vo všetkom vďační, lebo taká je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi."

Pokoj a dôvera:

Radosť rastie, keď dôverujete Bohu a zažívate jeho pokoj. Ježiš hovorí v Ján 15:11
"Toto som vám povedal, aby moja radosť zostala vo vás a vaša radosť bola úplná."

Služba a komunita:

Radosť pramení aj zo služby druhým a života v spoločenstve. Pavol píše v Rimanom 12:15 "Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi." Zdieľanie radostí a trápení s ostatnými obohacuje život.

Nádej na večnosť:

Radosť kresťana je neoddeliteľne spojená s nádejou na večný život (Rimanom 14:17):
"Lebo Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom."

Nezávislosť od okolností:

Joie de vivre nie je viazaná na vonkajšiu prosperitu alebo úspech. Pavol hovorí z väzenia v Filipanom 4,4: "Radujte sa vždy v Pánovi, opakujem: Radujte sa!"

Od čisto svetskej alebo povrchnej radosti sa teda líši tým, že je nezávislá od vonkajších okolností.

Ak sa teda smieme, ba mali by sme(!) radovať, mali by sme to robiť tak, že s vďačnosťou prijmeme Boží dar radosti a nedovolíme protivníkovi, aby nás nútil cítiť sa vinnými a túto Bohom darovanú radosť poškvrnil.

Boh má záujem na tom, aby sme boli spokojní, šťastní a radostní ľudia, a tak prinášali na svet jeho dobrotu a lásku so žiarivým úsmevom. Preto nám dáva príležitosti na oddych, či už pri hudbe, maľovaní, fotografovaní, kontakte so zvieratami a rastlinami. Ak sme vyrovnaní, môžeme plniť úlohy, ktoré sú nám určené, pretože sme zdraví a máme na to silu bez toho, aby sme sa preťažovali a narušovali si zdravie.

Boh teda v žiadnom prípade nie je rozmaznaný; v skutočnosti nás jasne vyzýva, aby sme mali radosť zo života! Skutočnosť, že sa pri výbere príležitostí, ktoré nám prinášajú radosť, obmedzujeme na tie, ktoré nie sú v súlade s Jeho hodnotami, by sme nemali zvlášť zdôrazňovať...

Príklad z môjho života

Počas štúdia na gymnáziu som často prežíval frustráciu, ktorú som si vybíjal hraním na klavíri. V skutočnosti som mal(!) cvičiť dané skladby. A práve toto cvičenie, bez ohľadu na to, či to bolo kvôli tomu alebo kvôli škole, mi všetko zničilo.
"Chlapec by sa mal mať lepšie ako my, rodičia" je síce ušľachtilý motív, ale nielenže sa míňa zamýšľanému cieľu, najmä ak to nezodpovedá - aspoň približne - záujmom dieťaťa, ale pravdepodobne mu aj veľmi sťaží budúcnosť.

Susedia v paneláku boli vždy veľmi nadšení a často sa pýtali mojej mamy, čo to bolo za skladbu, ale všetko to boli improvizácie, ktoré jednoducho odrážali moje vnútorné rozpoloženie. Niekedy boli v molovej tónine, inokedy v durovej a niekedy sa tieto dve tóniny miešali.

Tvorba hudby - slobodná - bola pre mňa východiskom, ako sa lepšie vyrovnať so stresom. Po tom, čo som improvizáciami prispel k radosti susedov, som v tomto smere dokonca urobil dobrý skutok. V tom čase som si to však neuvedomoval a ani som o tom neuvažoval. Jediné, čo bolo isté, bolo, že toto muzicírovanie nebolo v záujme mojej matky, aj keď nevedela, že skladby, ktoré som cvičil, nehrám.

Môže vzniknúť otázka, či táto hra bola v prospech Boha. Keď sa pozriem na vyššie uvedené biblické citáty, predpokladám, že Boh mi prikyvuje, pretože som počas nej urobil niečo dobré pre svoje zdravie, dostal som sa späť do rovnováhy a hra priniesla radosť aj iným ľuďom.

Exkurz - Nemorálna ponuka

Predstavte si, že ste so skupinou priateľov a naplánovali ste si víkend v dovolenkovom dome. Vyhliadka na množstvo zábavy, dobrého jedla a družných večerov všetkých napĺňa očakávaním. V skupine sú aj ľudia, ktorí sú veľmi zbožní a dodržiavajú svoje náboženské zásady. Ako však večer postupuje, začína sa rozvíjať diskusia.

Plán

Piatok večer. Skupina sa dohodla, že po večeri zorganizuje malú párty. Niektorí z priateľov sú za to, aby sa zabávali dlho do noci, s hudbou, tancom a trochou alkoholu. Iní, podobne ako vy, nie sú zvlášť nábožensky založení, ale vy máte dobrý pocit, že nadmerné pitie a dlhá, neskorá noc nemusia byť nevyhnutne najlepším rozhodnutím, najmä ak chcete na druhý deň veľa robiť.

Do rozhovoru sa zapojí veriaci priateľ, nazvime ho Dávid. Hovorí: "Mám pocit, že Boh nám ukazuje jasný spôsob života. Príliš veľa večierkov, príliš veľa alkoholu, to nevedie k ničomu dobrému. Boh chce, aby sme dbali na seba a na svoje telo."
David nie je človek, ktorý by bol zásadne proti zábave, ale existuje pre neho hranica, ktorú nechce prekročiť, ak by to mohlo narušiť Božie hodnoty, ktoré považuje za súčasť svojho náboženského presvedčenia.

Reakcia

Niektorí z jeho ostatných priateľov reagujú s pochopením, ale iní sa k nemu stavajú skôr odmietavo. Jeden z priateľov, ktorý je v náboženských témach uvoľnenejší, hovorí: "No tak, Dávid, veď to nie je také zlé. Je to len trochu zábava. Môžeme oslavovať bez toho, aby sme sa zničili. A okrem toho, Boh sa na nás nebude hnevať, ak to trochu preženieme, však?" Ďalší, ktorý sa označuje skôr za agnostika, sa do toho vloží: "Kto vie, čo si Boh myslí? Nemyslím si, že ho zaujíma niečo také, ako je naša párty."

V tomto momente sa David cíti nepríjemne a hovorí: "Myslím, že je dôležité, aby sme si vážili sami seba a žili striedmo. A pre mňa to znamená, že sa budem držať svojich zásad, pokiaľ ide o zábavu a voľný čas." Pokojne sa pridá do kruhu, ale dá najavo, že svoju zábavu organizuje iným spôsobom.

Rozhodnutie

Po chvíľke dohadovania sa skupina rozhodne obmedziť oslavy, čo znamená, že sa nebude nadmerne zabávať do neskorých nočných hodín a nebude nadmerne konzumovať alkohol. Niektorí sú sklamaní, ale ostatní nakoniec rešpektujú Davidove želania a presvedčenie. Dohodnú sa, že noc strávia v menšej skupine, bez veľkého hluku a nadmernej konzumácie.

Otázkou však zostáva: Je Boh v tomto prípade škodcom?

Pre Dávida Boh nie je obmedzením, ale skôr sprievodcom. Boha nevníma ako rozmaznanca, ale ako niekoho, kto mu ukazuje cestu k plnšiemu a úctivejšiemu životu. Pre neho to znamená, že by ste mali byť umiernení vo všetkom, čo robíte. Chápe, že zábava a pôžitok sú dôležité, ale verí, že tieto veci nemusia byť v rozpore s dobrým a morálnym životom.

U ostatných priateľov to vyzerá trochu inak. Vo svojej bezprostrednej túžbe po zábave sa cítia obmedzovaní Dávidovým presvedčením a uvažujú, či Boh v tomto prípade naozaj kazí zábavu. Sú toho názoru, že život si treba aj užívať, a pýtajú sa, či je naozaj také zlé, ak človek z času na čas prekročí svoje vlastné hranice.

Následná diskusia

Nasledujúce ráno je nálada o niečo uvoľnenejšia. Večierok bol pokojnejší, ako sa pôvodne plánovalo, ale dobre sa rozprávalo a všetci sa dokázali navzájom rešpektovať.

Niektorí priatelia si uvedomili, že je pre nich dobré ísť skôr spať a na druhý deň si oddýchnuť. Boli vďační Dávidovi, že ich prinútil premýšľať, aj keď s tým spočiatku nesúhlasili.

David sa cíti spokojný, pretože nielenže si zachoval svoje zásady, ale svojím vplyvom v skupine trochu prispel k úctivejšiemu spolužitiu. Boh pre neho v tomto prípade nie je tým, kto kazí, ale tým, kto mu pomáha robiť rozhodnutia, ktoré z dlhodobého hľadiska vedú k lepšiemu životu.

Záver

Príklad ukazuje, ako sa dá otázka "Je Boh roztopašný?" interpretovať rôznymi spôsobmi v každodennom kontexte. Niekomu sa môže zdať, že Boh kazí zábavu tým, že určuje morálne hranice. Pre iných je však Boh sprievodcom, ktorý vám pomáha robiť rozhodnutia, ktoré sú z dlhodobého hľadiska dobré pre vás a vašich blížnych.

V tomto prípade nejde o zákaz zábavy, ale o striedmosť a zamyslenie sa nad tým, ako si organizujete svoj život. Ide o to uvedomiť si, že sloboda baviť sa môže ísť ruka v ruke so zodpovednosťou a uvedomelosťou.